Brief Description
यो. त.। त. १०)
मयूरपिच्छं निम्बस्य पत्राणि बृहतीफलम् । मरिचं हिङ्गु मांसी च बीजं कार्पाससम्भवम् ।।
छागरोमाणि निर्मोकं विष्ठा बैडालकी तथा । गजदन्तस्य चूर्णं हि किञ्चित् घृतविमिश्रितम् ॥
गृहेषु धूपनं दत्तं सर्वान्बालग्रहान् जयेत् । पिशाचराक्षसान्हत्वा सर्वज्वरहरं भवेत् ।।
मोरका पंख, नीमके पत्ते, कटेलीके फल, काली । मिरच, हींग, जटामांसी, कपासके बीज (बिनौले), - बकरीके बाल, सांपकी कांचली, बिल्लीकी विष्ठा - और हाथीदांतका चूरा समान भाग लेकर चूर्ण | बनावें और उसमें थोड़ा घी मिला लें।
इसकी धूप देनेसे समस्त बाल प्रह, पिशाच, | राक्षस, और बच्चोंके ज्वरका नाश होता है।
| Sl.No | Raw Material | Variant | Ratio | Quantity Required for 1000g | Unit |
|---|
| Rasa | |
|---|---|
| Guna | |
| Veerya | |
| Vipaka | |
| Prabhava | |
| Anupanam | modal-content |
| Sl.No. | Disease Factor | Name of the combination | Form of the combination | Reference | Combination products | Procedure |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | बालग्रह (Balagraha) | अपराजित धूपम् -2(Aparajita dhupam-2) | यो. त.। त. १०) | |||
| 2 | पिशाच ग्रहोन्मादम् (Pishacha grahonmada) | अपराजित धूपम् -2(Aparajita dhupam-2) | यो. त.। त. १०) | |||
| 3 | राक्षस ग्रहोन्मादम् (Rakshasa Grahonmadam) | अपराजित धूपम् -2(Aparajita dhupam-2) | यो. त.। त. १०) | |||
| 4 | ज्वरघ्नम् - Jvaraghnam - Antipyretic / Febrifuge | अपराजित धूपम् -2(Aparajita dhupam-2) | यो. त.। त. १०) |
| Disease Factors |
|---|
| Type | Operator | Value | Unit | Frequency | Duration | Comment |
|---|